Kedysi dávno, všimol si diabol koňa priviazaného k stĺpu. Chvíľu diabol premýšľal, čo s koňom urobí, až po chvíli koňa odviazal.

V tej chvíli sa kôň rozbehol na prvé pole ktoré zbadal, pošliapal a zničil všetku zasadenú úrodu, ktorá na poli bola.

Keď roľník zbadal, že kôň zničil všetku jeho obživu, nahneval sa, schmatol zbraň a koňa zastrelil.

Dopočul sa o tom majiteľ koňa, že mu nejaký sedliak zastrelil koňa.
Rozzúril sa, schmatol pušku a z pomsty zastrelil sedliaka.
Manželka sedliaka videla, ako niekto zabil jej milovaného muža a tak z hnevu a pomsty zastrelila vraha jej muža.

Keď sa to dozvedel syn majiteľa koňa, že mu niekto zastrelil otca, rozhneval sa a z nenávisti zabil manželku sedliaka.

Susedia sedliaka a jeho ženy videli tento hrozný čin, ako chlapec zastrelil ženu, preto vzali zbraň, zastrelili chlapca a podpálili mu dom.

Táto strašná tragédia sa rozniesla do ďaleka, preto ľudia hľadali diabla, aby sa ho opýtali, prečo urobil takéto hrozné zverstvo.
Diabol s úsmevom odpovedal: „Neurobil som nič zlé, len som odviazal koňa zo stĺpu, aby bol slobodný. “

Buďme bdelí. Diabol vytvorí iba také malé, jednoduché a nevinné zmeny, ktoré zdanlivo nič zlé neurobia.
Avšak veľmi dobre vie, že naša ľudská podstata reaguje prudko na hnev, nenávisť, pomstu, či zranenia….
Preto musíme premýšľať pred tým, než začneme konať.

Naše skutky by mali byť v súlade s Božím zámerom, nemali by byť motivované hnevlivosťou, agresivitou, neodpustením, zradou, či pomstou.

Tak ako chcete, aby sa robilo vám, robte aj vy ostatným.
Milujte svojho blížneho, ako seba samého.
Milujte svojich nepriateľov. Toto sú slová, ktoré učil Kristus.