„Nevolaj lekára, chcem pokojne zaspať. S rukou v tvojej ruke.“
Povedala unavená, chorá, stará babička svojmu manželovi.
Jej muž jej porozprával jej o minulosti, o tom, ako sa spoznali, o ich prvom bozku…

Neplakali, usmievali sa.
Neľutovali, boli vďační.
Potom opäť ticho povedala: „Milujem ťa navždy.“

Vrátil jej slová, dal jej jemný bozk na čelo.
Zavrela oči a pokojne zaspala s rukou v jeho ruke.

Láska je to, čo sa počíta, pretože človek prichádza na tento svet iba s láskou
a opäť z neho odchádza s ničím iným ako
s láskou.

 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by  som vrchy prenášal a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri.
No najväčšia z nich je láska.