Máme tu Vianoce.
Kupujeme darčeky, objednávame množstvo (ne)potrebných a (ne)dôležitých vecí, varíme, pečieme, pripravujeme…

Je to však naozaj to, čo skutočne k našim životom potrebujeme?

Na Vianoce býva zvykom, že večeriame množstvo jedál.
Prejedáme sa koláčmi, plytváme jedlom, nakupujeme množstvo potravín, pochutín, ktoré často ani nepotrebujeme…

Mali by sme však hľadať hlbší zmysel v našich životoch ako iba darčeky a plný stôl jedál.

Namiesto vianočného prejedania sa, by sme sa mali sústrediť i na tých, ktorí nemajú čo jesť a sú bez jedla.
Namiesto drahých a často i nepotrebných darčekov by sme mali byť k sebe lepší. Láskavejší.

Hovorí sa, že na Vianoce by nikto nemal byť sám.
Nie je to však pravda.
Po celý rok by nikto nemal byť sám.
Nie len na Vianoce.
Každú chvíľu v našich životoch by sme mali prežiť zmysluplne
a s láskou.

Sme presýtení lacnými jedlami a lacnými rečami bez hlbšieho zmyslu v našich životoch.

Je to naozaj to, čo po nás chce Boh?
Vyzdobené okná, krásne vianočné ozdoby, koláče od výmyslu sveta a…
Samota. Prázdnota v ľudských dušiach.
Osamelosť sme ukryli za nádherné a umelé pozlátko vianočných sviatkov.

Mnohí ľudia si navzájom želajú krásne prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok.

Ja nám želám zmysluplný život, plný skutočných hodnôt.
Po celý rok.
Nie len na Vianoce.