V istej piesne sa spieva, či je dobré cez „skroucená záda být součastí stáda.“
V ďalšej je textom: „hrdinové nekecaj a jdou tam, kam nechce nikdo“.
A iná pieseň hovorí o tom, že :“tvá čest je víc, zústavaš dál, férový hráč.“

Za koľko teda predáme vlastnú česť?
Akú cenu má naša vlastná chrbtovú kosť? 
Koľko stojí umlčať svoj vlastný skutočný názor?
Cenou je hypotéka? Alebo luxusný dom s bazénom?
Alebo vysoký pracovný post?

Kam vlastne smerujú naše kroky?
Mnohí z nás chodia deno-denne do práce, kde často svoju dušu obetujú zvrhlému systému,
aby si mohli kúpiť nový luxusný nábytok do domu, v ktorom nie sú šťastní…

Koľko ľudských tiel sa ponúka na sex…Státisíce ľudských tiel.
Státisíce striedaní  na jednu noc, kde takmer nikto nenachádza ľudskú lásku.

Na svete sú tisícky ľudí, s ktorými sa môžete vyspať…
Ale nájsť aspoň jediného človeka, ktorý Vás bude skutočne milovať, to je skutočný zázrak, ktorý sa podarí iba málokomu…

„Zda couvám spátky a plýtvám řádky“ spieva sa ďalej v istej piesni…
Plytvám teda riadkami a slovami?
Je naša honba za peniazmi, úspechom, dodržiavaním nezmyselných príkazov a nariadení zmysluplná?

„Jesli se blížím k cíli a kolik zbývá víry?“

Značková kabelka vás neobjíme.
Rovnakú prázdnotu môžete cítiť v luxusnej vile, ako pod mostom.
Životný štandard sa síce mení, prázdnota duše nie.

Je viac stratený viac ten, kto neverí v Boha?
Alebo ten, kto nedôveruje Bohu?

Boh neprišiel volať zdravých.
Ale chorých.
Prišiel nalomenú trstinu nezlomiť, ale zachrániť.

A tak jediné čo Vám zostane, či  ste pod mostom, alebo v luxusnej vile,
je iba zrkadlo vašich vlastných myšlienok a vaša nahá, obnažená a osamelá česť.

Je lepšie vyhasnúť, alebo nikdy nehorieť?

A tak som raz stretla svoju česť…
A intenzívne som uvažovala, či ju vymeniť…
Za chrbtovú kosť, dom na pláži, vysoký post, alebo Boha.