Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe…
Odmietame sa stretávať, zhromažďovať, ak nie my sami, tak nám to prikážu tí ostatní… Len aby sme sa náhodou nenakazili…
Avšak nakazili sme sa.
Celý svet sa nakazil pandémiou strachu, nenávisti, manipulácie, či opovrhovaním ľuďmi, ktorí majú iní názor ako my.
Medziľudské kontakty sme vymenili za strach.
Lásku našich blízkych sme vymenili za strach.
Skutočné preventívne opatrenia – zlepšovanie si prirodzenej imunity, či prirodzená imunizácia, všetky tieto opatrenia umreli na Coronu.
V 21. storočí, kde technológie fungujú už v nanopriestore, digitalizácia rastie raketovou rýchlosťou, nás od smrteľnej pandémie chráni…
látkové rúško.
Nie, nemáme na ňom digitálny senzor, ktorý rozpozná vírus z aerosolu v priestore, určí jeho množstvo a upozorní naň.
My máme iba to obyčajné látkové rúško, ktoré má ochrániť celý svet.
Viete, keď niečo robí celý svet, asi bude niekde chyba…
Davové psychózy nikdy neboli veľmi pro- ľudsky orientované.
Uvediem napríklad taký nemecký fašizmus, či zneužitie myšlienky komunizmu, manipulácie cirkvami rôznych vierovyznaní už radšej ani nejdem spomínať. Pre istotu.
I za tento príspevok, ktorý píšem, môže mať človek problémy, keďže žijeme v „demokratickej krajine“, kde každý môže „slobodne“ prejaviť svoj názor.
Podľa istej švajčiarskej štúdie, ktorá skúmala porovnanie rizika rozvoja nežiadúcich účinkov po zaočkovaní proti Covid 19 a rizika rozvoja nežiadúcich účinkov po prekonaní ochorenia Covid 19, bolo zistené, že u vakcinovaných bolo riziko nežiadúcich účinkov vyššie ako u tých, čo ochorenie iba prekonali.
Pre mnohých som týmto tvrdením asi antivaxer, i keď sa iba snažím porovnať pre a proti oboch pohľadov…
Kritické myslenie sa stalo neuveriteľne zneužitým termínom.
Takmer každý o ňom hovorí, ale málokto ho naozaj používa.
Kritické myslenie v skutočnosti znamená, že sa snažíte uvažovať na základe faktov. Reálnych faktov. Nie na základe tvrdení o tom, čo je podľa iných ľudí, s ich vlastnými motívmi pravda.
Sami by ste mali skúmať, či informácie, ktorými Vás dennodenne niekto sýti sú naozaj pravdivé, či sú podložené reálnymi faktami a výskumami (nie však výskumami zaplatenými, kde už dopredu je známe, ako má výskum vyzerať vo výsledku), prípadne aký motív, či nebodaj prípadný zisk má niekto z danej informácie, ktorú Vám predkladá ako zaručenú pravdu.
Pravda sa stala najviac skloňovaným termínom v tejto dobe.
Nanešťastie o nej najradšej hovoria ľudia, ktorí šíria najmä lži a polopravdy. Ako veľmi je možné zavádzať, aby sme dané tvrdenie považovali za fakt podložený vedeckou štúdiou?
Overujeme si veci z viacerých uhľov pohľadu, alebo už dopredu vieme, čo je pravda, bez rozdielu na to, aká pravda naozaj je?
Nikto z nás nemá patent na pravdu.
Ak niekto tvrdí, že daný patent na pravdu má,
dozaista klame a treba si dať na neho pozor…
Stávame sa otrokmi.
Otrokmi názorov, poloprávd, davovej psychózy, manipulácií, či strachu.
Otrok spokojný so svojím osudom je dvojnásobným otrokom.
Pretože v otroctve je nie len jeho telo, ale i jeho duša.
Podobne i myseľ a nakoniec i on sám.
Verím, že každý z nás môže žiť slobodne.
Ak už nie v tomto svete,
tak aspoň vo svojej mysli…
